Chcete sa dozvedieť niečo viac o krajine vychádzajúceho slnka?
V tomto článku vám predstavíme zoznam – hoci nie vyčerpávajúci – niekoľkých ikonických symbolov Japonska. Samozrejme, zredukovať japonskú krajinu len na týchto 10 japonských symbolov by bolo príliš zjednodušujúce, ale je to skvelý základ na rozšírenie vášho všeobecného prehľadu, ktorým môžete zažiariť v spoločnosti.
Treba vedieť, že rozloha Japonska je nepriamo úmerná jeho kultúrnemu bohatstvu, takže ak sa chcete o tejto úžasnej krajine dozvedieť viac, neváhajte si prečítať aj ďalšie články na našom blogu o Japonsku.
Príjemné čítanie!
1. Japonská vlajka
Červený kruh na bielom obdĺžniku. Vlajka Japonska patrí medzi najľahšie rozpoznateľné vlajky na svete. Hoci pôsobí jednoducho, tento národný symbol v sebe skrýva hlboký význam a legendárnu históriu.
V japončine táto vlajka nesie názov hi no maru, čo znamená „slnečný kruh“. Biela farba predstavuje čistotu a červený kruh – ako ste už pochopili – predstavuje slnko.
Podľa legendy mal budhistický mních darovať slnečný disk japonskému cisárovi, ktorý bol vtedy považovaný za potomka bohyne slnka Amaterasu.
Prvé použitie japonskej vlajky sa datuje do roku 701, ale až 13. augusta 1999 bola oficiálne vyhlásená za národný symbol.
2. Hora Fudži
Táto sopečná hora, ktorá sa nachádza na najväčšom ostrove japonského súostrovia, je najvyšším bodom krajiny (3 776 metrov nad morom).
Vďaka svojmu kužeľovitému tvaru a zasneženému vrcholu je hora Fudži veľmi obľúbenou turistickou destináciou. Je možné vystúpiť na jej vrchol (aj pre menej skúsených turistov) alebo si jednoducho vychutnať okolitú krajinu. Posledná erupcia tejto sopky nastala v roku 1707 a trvala približne dva týždne. Dnes je stále aktívna.
👉 Chcete ohromiť svojich priateľov? Objavte 10 zaujímavostí o hore Fudži!
Táto hora s výnimočnou krásou vždy fascinovala japonský ľud aj umelcov, vrátane maliara Hokusai, ktorý vytvoril celú sériu grafík s motívom hory Fudži. Tento projekt, známy ako Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži, dal okrem iného vzniknúť slávnemu dielu Veľká vlna pri Kanagawe.
3. Čerešňové kvety
Každý rok, začiatkom jari, sa ulice a parky japonských miest sfarbia do krásnej jemne ružovej farby. Je to ideálny čas na prechádzky a obdivovanie čerešňových kvetov (v japončine sakura).
Ich kvitnutie je skutočnou udalosťou oslavovanou po celom súostroví. S rodinou alebo priateľmi Japonci zapĺňajú parky, aby piknikovali a pili saké pod rozkvitnutými čerešňami. Táto tradícia nesie názov Sakura Ohanami, čo znamená „kontemplácia čerešňových kvetov“.
4. Sushi
Keď počujete slovo sushi, pravdepodobne sa vám vybaví predstava večera pri filme alebo s priateľkami nad tanierom sushi objednaným z miestnej japonskej reštaurácie. 😉
Táto japonská príprava z ryže a surových rýb zaznamenáva veľký úspech aj u nás, no sushi, ktoré poznáme, sa ďaleko líši od toho v Japonsku. Hoci je mylne považované za hlavný emblém japonskej kuchyne, v krajine vychádzajúceho slnka sa konzumuje len príležitostne, hoci ho nájdete všade (reštaurácie, konbini, supermarkety…).
Na Západe sú sushi, ktoré zvyčajne jeme (guľka ryže pokrytá tenkým plátkom surovej ryby), v skutočnosti nigiri-sushi, jedna z prvých foriem sushi, aké boli vynájdené.
V Japonsku slovo sushi označuje celú škálu jedál zložených z octovej ryže a surových rýb, morských plodov alebo zeleniny. Existuje takmer osem rôznych foriem sushi. Tradícia samozrejme káže, že sushi sa má vychutnávať pomocou paličiek, a nie vidličkou. Ale treba vedieť, ako používať japonské paličky!
5. Gejše
Gejše sú samotným stelesnením elegancie a japonskej vycibrenosti. Tieto ženy zasväcujú svoj život tradičným japonským umeniam, ako je tanec, spev, poézia, aranžovanie kvetín alebo ovládanie tradičných hudobných nástrojov.
Doslovný význam termínu gejša je „osoba praktizujúca umenie“.
Povolanie gejše spočíva v predaji svojho času a talentu na zabávanie bohatých klientov počas recepcií alebo predstavení. Gejše v žiadnom prípade nie sú prostitútky, na rozdiel od rozšírených predstáv. Musia disponovať vysokou všeobecnou kultúrou a dokonale ovládať umenie konverzácie.
Aby sa žena stala gejšou, musí začať s výcvikom veľmi mladá a tento dlhý proces učenia často znamená obetovať detstvo a sny o založení rodiny.
6. Sumo
Zápasníci sumo, považovaní za polobohov, sú v Japonsku veľmi vážení. Tento japonský zápasnícky šport je starý niekoľko storočí; prvýkrát bol spomenutý v spisoch datovaných do roku 712.
Zápasníci sa nazývajú rikiši – označenie sumotori je bežné v zahraničí, ale v Japonsku sa používa len zriedka.
Pravidlá zápasu sumo sú jednoduché: musíte prinútiť súpera vystúpiť z kruhu (dohyó) alebo spôsobiť, aby sa akákoľvek časť jeho tela okrem chodidiel dotkla zeme.
Pred zápasom vykonávajú zápasníci prípravný rituál, ktorý spočíva vo vyháňaní zlých duchov a zastrašovaní súpera vražednými pohľadmi, tlieskaním na stehná a ceremoniálnymi gestami. Tento rituál zvyčajne trvá dlhšie ako samotný zápas.
7. Samuraji
Ilustrácia podľa legendy o Yasuke (prvý čierny samuraj v Japonsku).
So svojou charakteristickou prilbou a katanou je samuraj ikonickou postavou Japonska, ľahko rozpoznateľnou po celom svete.
Títo starovekí japonskí bojovníci formovali históriu krajiny až do začiatku éry Meidži (1868-1912), ktorá znamenala ich zánik.
Termín „samuraj“ pochádza zo slovesa saburau, čo znamená „slúžiť“, a označuje bojovníka v službách pána, daimjó.
Samuraj dostáva prísnu výchovu a musí dodržiavať kódex cti, bušidó. Musí byť verný a nebojácny, ale aj kultivovaný a vycibrený.
8. Maneki neko
Japonský termín maneki neko znamená „mačka, ktorá pozýva“.
Ak ste už niekedy boli v Japonsku, určite ste si všimli túto figúrku mačky pri vstupe do obchodov, reštaurácií alebo v súkromných domoch. Táto mačka je zobrazená v sede, s jednou alebo dvoma zdvihnutými prednými labkami a priateľským úsmevom.
Ide o tradičný japonský talizman pre šťastie, o ktorom sa verí, že svojmu majiteľovi prináša šťastie, radosť a prosperitu. Nájdite tú svoju v našej kolekcii maneki neko!
Maneki neko má niekoľko báječných príbehov a legiend, ktoré rozprávajú o jeho pôvode. Ak ich chcete spoznať, pozývame vás prečítať si náš článok o Maneki neko, japonskej mačke pre šťastie.
9. Chrámy a svätyne
V Japonsku spolu v harmónii koexistujú dve hlavné náboženstvá: budhizmus a šintoizmus. Z tohto dôvodu existujú dva hlavné typy náboženských pamiatok: budhistické chrámy a šintoistické svätyne.
Šintoizmus, pôvodné náboženstvo Japonska, vzniklo spojením animizmu a šamanizmu. Tento kult je založený na uctievaní prírodných síl a kami, akýchsi „božstiev“ alebo „duchov“, ktorí sú prítomní všade v lese, na vrchole hory alebo pod vodopádom. Každá svätyňa je zvyčajne zasvätená jednému božstvu. Pri vstupe do týchto svätýň sa nachádzajú komainu, sochy levov navrhnuté tak, aby odháňali zlých duchov. Oficiálne bolo na celom japonskom území zaznamenaných 79 000 šintoistických svätýň.
Budhizmus bol dovezený z Číny a Kórey, v Japonsku sa objavil medzi 5. a 6. storočím. Toto náboženstvo nasleduje učenie Budhu (sanskrt, čo znamená „prebudený“) a vedie ľudí na duchovnej ceste k osvieteniu. Na celom súostroví sa nachádza viac ako 77 000 budhistických chrámov, z ktorých niektoré sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.
10. Duch Zen
Zen je predovšetkým vetvou budhizmu – tak ako je katolicizmus vetvou kresťanstva –, ale Japonci si osvojili princípy zenového budhizmu do takej miery, že tvoria jadro japonskej spirituality a estetiky.
Duch Zen sa odráža v mnohých formách umenia, ako je čajový obrad, aranžovanie kvetín, kaligrafia a dokonca aj bojové umenia.
Najzrejmejším príkladom pre cudzinca môže byť japonská zenová záhrada. Táto záhrada je priestorom pokoja a meditácie, kde človek a príroda udržiavajú harmonický vzťah.
