Veľká vlna v Kanagawe, ikonické dielo japonského umelca Hokusai, snáď ani netreba predstavovať. Táto slávna japonská drevotlač fascinuje umelcov z celého sveta už od svojho vzniku.
Japonské drevotlače sú späté s hnutím ukiyo-e, ktorého samotnou podstatou je zachytiť pominuteľnosť „plávajúceho sveta“, v ktorom žijeme. Tieto diela tvoria bohatstvo tradičného japonského umenia.
Poznáte skutočne históriu a význam tejto tlače? Ako milovníci Japonska sme tu preto, aby sme sa dozvedeli viac o tomto veľkolepom diele a (znovu)objavili tajomstvá jeho úspechu. Príjemné čítanie 😊
Hokusai, veľký majster japonskej drevotlače
Určite ste už počuli o tomto slávnom japonskom maliarovi, ktorý je známy svojimi sériami krajinomalieb. Kacušika Hokusai sa narodil v roku 1760 v Ede, bývalom hlavnom meste Japonska, a je umelcom uznávaným po celom svete. Ako kresliar, maliar, rytec a autor je považovaný za najväčšieho majstra japonskej drevotlače. Vo svojich dielach často zobrazuje prírodné živly, ktoré interpretuje s určitou spiritualitou vychádzajúcou z budhizmu. Hokusai je navyše považovaný za otca mangy, čo znamená „spontánna skica“. Dožil sa roku 1849, kedy zomrel vo veku 89 rokov, pričom svoje najkrajšie diela vytvoril práve na sklonku života.
Zľava doprava: portrét Hiroshige; drevotlač od Harunobu Suzukiho; portrét Hokusai.
Viete však, čo je to drevotlač? Je to obraz získaný technikou gravírovania do dreva na základe kresby vytvorenej tušom. Tento proces zahŕňa umelca, ktorý nakreslí predlohu, rytca, ktorý vytvorí reliéfy na drevenej doske, a tlačiar, ktorý z tejto rytiny nanáša vrstvy atramentu na papier. Cieľom bolo reprodukovať dielo vo veľkom množstve za veľmi dostupnú cenu. Táto tradičná technika sa pôvodne vyrábala čiernobielo až do roku 1765, kedy sa objavili farebné drevotlače Harunobu Suzukiho.
Ukiyo-e, populárne umenie
Japonské umelecké hnutie 🎨, ktoré označuje drevotlače a neakademickú maľbu od 17. do 19. storočia, ukiyo-e znamená „obrazy plávajúceho sveta“ (ukiyo). Tento umelecký prúd má budhistickú konotáciu, ktorá vyjadruje nestabilnú a iluzórnu realitu, na ktorú sa nemožno viazať. Predstavuje tiež filozofiu života v prítomnom okamihu alebo svet v neustálom pohybe.
Historický kontext ukiyo-e
V tom čase Japonsko podliehalo politike izolácie, ktorú zaviedli šogúni po dlhom období občianskej vojny. Bol to úpadok vojenskej aristokracie a vzostup novej buržoázie. Nastala atmosféra mieru a umenie prekvitalo, bolo potrebné prispôsobiť sa novému publiku. V reakcii na to ukiyo-e reprezentovalo záujmy tejto sociálnej triedy zobrazovaním scén z každodenného života, od kurtizán cez hercov slávneho divadla Kabuki až po zápasníkov Sumo. Ukiyo-e je známe aj svojimi erotickými scénami (šunga), ktoré boli vtedajšou mocou cenzurované.
V 19. storočí Hokusai a Hiroshige obišli cenzúru úradov založením nového štýlu: zobrazovaním slávnych pohľadov na krajinu (meišo-e) vo formáte na šírku. Títo dvaja umelci zachytili rastúci záujem obyvateľstva o prírodu a spôsobili revolúciu v podobe japonských drevotlačí.
Analýza Veľkej vlny v Kanagawe
Najslávnejšie dielo Japonska, „Veľká vlna v Kanagawe“, prezývané „Vlna“, je drevotlač vytvorená v roku 1831 Kacušikom Hokusai. Maliar mal 70 rokov, keď toto dielo vytvoril, a je to zároveň jeho najznámejšia drevotlač. Ako prvá zo série „Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži“ dokonale stelesňuje umenie ukiyo-e.
🛶 More a rybári pri pobreží Kanagawy
V tejto kompozícii vynikajú tri prvky: more, lode a hora. V popredí môžete pozorovať dve vlny unášajúce tri člny pri pobreží Kanagawy. Lode sú pravdepodobne ošiokuri-bune, ktoré slúžili na prepravu tovaru na zásobovanie hlavného mesta v ére Edo. Prvá vlna je menšia a svojím tvarom odráža horu Fudži, zatiaľ čo druhá pôsobí obrovsky a zaberá viac ako polovicu diela. Predpokladá sa, že ide o zradnú vlnu z otvoreného mora (veľké okinami). Ak sa pozriete pozorne, uvidíte monštruózne pazúry, ktoré dodávajú tejto valiacej sa vlne nepriateľský charakter, pripravený pohltiť rybárov.
🗻 Hora Fudži z iného uhla
V pozadí môžete vidieť horu Fudži, symbol Japonska, ktorá je ústredným bodom série Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži. Je nezvyčajné umiestniť túto národnú ikonu do pozadia. Slávna sopka pôsobí oproti tejto neúmerne veľkej vlne extrémne malá. Osobne si myslím, že Hokusai týmto vyjadril určitú provokáciu voči tomuto objektu fascinácie.
✍ Podpis Hokusai
Vľavo hore v kompozícii sa objavuje podpis Hokusai a kartuša s názvom série: Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži / pri pobreží Kanagawy / Pod vlnou. Treba vedieť, že umelec počas celej tejto série použil štyri rôzne podpisy.
☯ Interpretácia Vlny od Hokusai
Na obraze Veľká vlna v Kanagawe môžete vidieť komplementaritu medzi pozemskými a nebeskými prvkami. Rozbúrené more v kontraste s pokojnou a miernou oblohou pripomína filozofiu Jin a Jang. Podobne modrú dominantu mora tlmí jej komplementárna Farba: žltá na oblohe. Výsledkom je dokonalá rovnováha v kompozícii.
Pominuteľnosť a sila prírody majú budhistické a šintoistické konotácie. Možno si predstaviť, že dielo Hokusai vyjadruje zraniteľnosť človeka tvárou v tvár všemocnej a nepredvídateľnej prírode.
Vlna a jej západné vplyvy
Maliar sa inšpiroval západnými trendmi, ktoré výrazne prispeli k úspechu diela. Medzi týmito vplyvmi si všímame perspektívu s prekrývaním niekoľkých plánov a pruskú modrú.
Pruská modrá, módna Farba
Pruská modrá tvorí 20 % diela a dodáva mu všetku jeho silu. Nazýva sa aj berlínska modrá a je to tmavomodrý pigment s nádychom do zelena. Vynašli ho v Nemecku a doviezli z Holandska pre realizáciu diela Hokusai. Je to módna Farba, ktorá prináša do ukiyo-e nový rozmer a relatívne dobre odoláva času.
Vplyv japonizmu na Západe
S otvorením Japonska svetu v ére Meidži miestni obyvatelia postupne strácali záujem o drevotlače v prospech západných produktov. Naopak, japonské umenie a civilizácia fascinovali a ovplyvňovali mnoho európskych umelcov, ako napríklad maliarov z Pont-Aven. Tomu sa hovorí japonizmus.
V opozícii ku klasicizmu sa impresionisti priklonili k novým estetickým voľbám označovaným ako „japonizujúce“. Živé farby a jednoduché tvary boli v kurze. Bol to teda Západ, ktorý obnovil úspech drevotlačí. Navyše, umelcom, ktorý najlepšie stelesňuje virtuozitu tohto umenia, je Hokusai.
Félix Bracquemond, maliar a rytec, bol prvý, kto sa inšpiroval kresbami japonského majstra a integroval ich do svojich umeleckých predmetov. Neskôr Vlna od Hokusai inšpirovala mnohých západných umelcov, ako sú Van Gogh, Pissarro, Cézanne, Gauguin, Monet…
Impresionisti zdieľali s japonským umením záľubu v prírode a pominuteľnosti vecí. Niektorí maliari vlastnili veľké zbierky drevotlačí. Postimpresionisti a skupina Nabis sa pravdepodobne inšpirovali ohraničenými tvarmi, živými odtieňmi a odvážnymi výrezmi. Vplyv siaha aj za hranice maliarstva. Okrem toho Claude Debussy, slávny francúzsky skladateľ, použil Veľkú vlnu v Kanagawe na obálku svojej partitúry 🎼 v roku 1905.
Dnes môžeme nájsť exempláre tohto majstrovského diela v niekoľkých múzeách po celom svete: Metropolitan Museum of Art v New Yorku, British Museum v Londýne, Národná knižnica, Guimetovo múzeum v Paríži alebo Dom Clauda Moneta v Giverny. Japonské drevotlače pochádzajú väčšinou zo súkromných zbierok z 19. storočia.
Vlna je predmetom mnohých umeleckých alebo marketingových spracovaní. Vedeli ste, že sa stala dokonca inšpiráciou pre logo Quiksilver vďaka spojeniu so surfovaním (vlna) a snowboardingom🏂 (hora)?
Zľava doprava: paródia od Dana Cretu; paródia na zvýšenie povedomia o znečistení oceánov; logo Quiksilver.
