Gejša sa často mylne zamieňa s kurtizánou, no v skutočnosti sa vyznačuje tým, že ovláda tradičné japonské umenia. Svoje nadanie ponúka na spríjemnenie času a zabávanie bohatých obchodníkov pri osobitných príležitostiach, ako sú banketov či prestížne večierky. Tanec, hudba, konverzácia – gejši v sebe spájajú umelecké a spoločenské schopnosti. Odlišuje ich vytriebenosť, široký rozhľad a krása.
Objavte tajomný a zmyselný svet gejší a ich úlohu pri zachovávaní stáročných tradícií.
❔ Význam japonského slova „gejša“
Slovo „gejša“ sa skladá z dvoch znakov, ktoré možno preložiť ako „umenie“ a „osoba“. Doslova znamená „osoba, ktorá sa venuje umeniu“. Gejša je teda predovšetkým japonská umelkyňa. Má zručnosti potrebné na zabávanie klientov a zároveň si váži odkaz predkov. Svojou jemnosťou a silou patrí gejša do sveta kvetov a vŕb (karjúkai).
Učeníčka gejše (maiko) v dome gejší (okija) pod dohľadom „matky“ (okásan).
🌸 Pôvod a vývoj povolania gejše
Myšlienka umeleckej múzy sa objavila prvýkrát v roku 794 za vlády cisára Kamua, ktorý pozval tanečnice, aby zabávali
samurajov a bojovníkov. Práve toto spojenie umenia a zábavy neskôr dalo vzniknúť gejšiam, ako ich poznáme dnes.
Tento trend sa rozvinul v období Edo v starej hlavnom meste Japonska. Tanečnice postupne rozvíjali ďalšie talenty, ako spev, poéziu, klasickú hudbu a umenie konverzácie. Často ich pozývali na bankety (ozašiki) ako spoločníčky, ktoré podávali sake a zabávali vznešených hostí.
Vedeli ste, že prvými oficiálnymi gejšami boli muži? Mnohé ženy, nazývané onna gejša, sa k povolaniu pridali neskôr a nakoniec tvorili väčšinu. Až od roku 1800 sa toto povolanie stalo výlučne ženským.
Postupom rokov bolo povolanie gejše oficiálne uznané a nasledoval veľmi prísny kódex správania. Rozvoj tohto povolania súvisí so vznikom čajových domov.
Fotografie gejko v chráme Rjúhondži. ©kyoto flowertourism/Flickr.
Kým v období Edo a až do druhej svetovej vojny ich bolo stovky tisíc, gejší je čoraz menej. V 19. storočí ich bolo už len 15 000 a dnes ich je sotva 200, najmä v štvrti Gion.
Počas vojny totiž vláda zatvorila „štvrte kvetov“ a gejše poslala pracovať do tovární. Mladé dievčatá navyše majú odvtedy povinnosť dokončiť nižšie sekundárne vzdelanie, kým sa môžu vydať touto cestou.
Hoci počet profesionálok oproti minulosti veľmi výrazne klesol, zdá sa, že vďaka médiám nastal určitý nárast záujmu. Počet učeníc gejší (maiko) tak stúpa.
👉 Úloha gejše
Gejša, nazývaná aj gejko, je hostiteľka, ktorá ovláda tradičné japonské umenia. Oddaná svojej krajine stelesňuje sama o sebe japonský folklór a kultúru s vytriebenosťou a elegantnosťou. Pôsobí upravene a jej zovňajšok je dokonalý: prepracovaný mejkap, nepriestrelný drdol, japonské hodvábne kimono a vejár, ktorý používa s nadhľadom.
Gejša ovláda tance, spev a hudbu. Hrá na šamisen (strunový nástroj) a taiko (bubon). Čajový obrad, hry, poézia, kaligrafia a umenie konverzácie pre ňu nemajú tajomstvá. Okrem toho je jej všeobecný rozhľad mimoriadne bohatý. A napokon, až do 20. storočia sa gejša považuje za ambasádorku módy.
Tieto hostiteľky majú teda všetky vlastnosti potrebné na to, aby vám pripravili výnimočný zážitok, ktorý očarí vaše oči aj myseľ. Pracujú najmä v čajových domoch (očaja) a v reštauráciách, kde spríjemňujú bankety a zabávajú bohatých klientov.
Keďže sa pohybujú v kruhoch vplyvných mužov a sú strážkyňami japonských zvykov, zohrávajú v spoločnosti dôležitú úlohu. Toto povolanie je navyše v Krajine vychádzajúceho slnka veľmi vážené a spoločnosť gejše zostáva veľkou výsadou.
🙈 Zámena gejše s prostitútkou
Hoci sa gejše najmä v predstavách Západu zjednodušene redukujú na prostitúciu, táto prax je z povolania oficiálne vylúčená od 18. storočia.
Zámena vyplýva z viacerých faktorov. V prvom rade gejše a prostitútky zdieľali rovnaké štvrte, teda kagai, čiže ulice zasvätené pôžitkom. Rovnako ako kurtizány navštevovali tie isté čajové domy a slúžili majetným klientom.
Hoci boli pôvodne z povolania vylúčené, sexuálne služby boli možné. V období Edo bolo bežné takéto praktiky poskytovať alebo dokonca predávať panenstvo gejší za vysokú cenu.
Niektoré prostitútky vysokého postavenia sa navyše obliekali a líčili podobne ako gejše.
A napokon médiá prispeli k šíreniu predsudkov prostredníctvom literárnych a filmových diel, ako sú Spomienky gejše.
Ako by to už bolo, prostitúcia nepatrí medzi povinnosti dnešných gejší.
✍ Výcvik gejše
Gejšou sa nemôže stať hocikto. Hoci mnohé japonské dievčatá snívajú o tom, že sa stanú gejšou, povolanie si vyžaduje minimálne 5 rokov výcviku a veľmi prísnu prípravu.
Kedysi sa malé dievčatá pripájali k domom gejší (okija) už vo veku 6 rokov. Tie časy sú našťastie preč. Na to, aby sa dievča mohlo stať gejšou, musí mať minimálne 15 rokov a mať dokončenú nižšiu sekundárnu školu.
Fotografie maiko v chráme Rjúhondži. ©kyoto flowertourism/Flickr.
Počas 5 rokov sa učeníce gejší (maiko) učia všetky pravidlá správania spojené s týmto povolaním. Študujú pravidlá etikety, umenie obliekania a líčenia, spôsob, ako držať telo, pohybovať sa a elegantne sedieť. Nepripomína vám to trochu súťaž Miss?
Učia sa aj tradičné umenia, ako sú tanec, spev, podávanie čaju, aranžovanie kvetov či literatúra. Na konci výcviku gejše vynikajú vo všetkých umeleckých oblastiach.
Maiko sprevádzajú gejko v každodennom živote aj na schôdzkach. Udržiavajú silné puto so svojou staršou kolegyňou a učia sa nájsť si miesto vo veľmi uzavretej komunite vyššej spoločnosti.
👘 Kódex správania gejší
Život gejší upravuje množstvo pravidiel. Ich povinnosť byť vytríbené ich totiž núti kontrolovať každé gesto, aby dodržiavali tento veľmi prísny kódex. Mladé ženy tak nie sú slobodné chodiť, kam chcú, ani robiť, čo chcú, pretože musia dodržiavať presne stanovené kritériá rešpektujúce tradície.
Dom gejší
Gejše zvyčajne žijú v okija v štvrtiach kvetov (hanamači) v Kjóte. Tieto domy tvorí matka (okásan) a niekoľko gejší, ktoré bývajú pod jednou strechou, niekedy aj s personálom, ktorý pomáha v kuchyni či pri upratovaní. Okásan vychováva mladé dievčatá a berie ich pod svoje krídla počas výcviku.
Pozrite si vo videu prípravu gejko:
<
Tradičný mejkap
Gejše, a najmä maiko, majú veľmi nápadný mejkap. Pleť je pokrytá bielou farbou z ryžového prášku, ktorá pripomína japonské masky. Ústa sú sčasti zafarbené na červeno. Pohľad je zvýraznený čiernou s červenými akcentmi v kútikoch viečok a na obočí. Niektoré gejše si farbia zuby načierno (kedysi znak krásy v Japonsku). Zhodnime sa, že vkus je subjektívny 😅
Mejkap skúsenejších gejší je decentnejší, aby zvýraznil ich prirodzenú krásu, a na rozdiel od maiko, ktorá si nechá hornú peru bielu, sa farbí len spodná pera, čo je znakom dokonalej gejše.
Účes
Nosia dlhé čierne vlasy zopnuté do tradičného drdolu držaného sponkami a ozdobeného kvetinovými doplnkami. V súčasnosti väčšina gejší používa parochňu, aby si nepoškodila vlasy a dosiahla dokonalý výsledok bez veľkej námahy. Účesy skúsených gejší sú menej prepracované ako účesy maiko.
Odev
Každý detail odevu prezrádza skúsenosti a postavenie gejše. Treba vedieť, že niektoré kostýmy vážia viac ako 20 kg! Maiko nosia farebné tradičné kimono so širokým a veľmi nápadným opasokom (obi), zatiaľ čo gejko volia decentnejší odev so striedmejšími vzormi. Sandále, čiže geta, majú podošvy z dreva rôznej hrúbky. Tie naznačujú postavenie gejše, podobne ako farba remienkov.
Typický deň gejše
Počas dňa gejša rozvíja svoje umelecké a kultúrne schopnosti, aby bola vždy vo vrcholnej forme. Trávi tiež veľa hodín starostlivosťou o svoj vzhľad. Neskoro popoludní sa nenápadne vydáva do čajových domov úzkymi uličkami, aby privítala bohatých obchodníkov.
📌 Praktické otázky: Ako stretnúť gejšu
Chceli by ste pri najbližšej ceste do Japonska stretnúť gejšu, ponoriť sa do japonského folklóru a prebodnúť tento japonský mýtus? Najskôr vedzte, že tieto spoločníčky sú dnes veľmi vzácne, no stále ich možno zahliadnuť najmä v štvrti Gion, kde žijú.
Kde možno vidieť gejše?
Gejše a maiko nájdete predovšetkým v Kjóte, presnejšie v štvrtiach hanamači, ako sú Gion, Pontočo, Kamišičiken a Mijagawačo.
Ak si to môžete dovoliť, odporúčam si rezervovať služby gejše v čajovom dome, reštaurácii alebo hoteli. Niekedy treba mať dobré kontakty, aby sa to podarilo, keďže väčšina klientov sa vyberá na základe odporúčania.
Inak ich občas môžete stretnúť pri prechádzke po Gione večer, keď sa gejše presúvajú na miesto svojho vystúpenia alebo končia prácu.
Je tiež možné vidieť vystúpenie gejší na verejných alebo turistických predstaveniach. Ak vás cesta do starej metropoly nezavedie, môžete ich zahliadnuť aj v tokijských štvrtiach hanamači v Asakuse, Šimbaši alebo napríklad v štvrti Kagurazaka.
Cena gejše
Treba vedieť, že cena je veľmi vysoká. Za vystúpenie rátajte minimálne 2000 až 8000 jenov a za súkromnú službu trikrát toľko. Účet dostanete tiež o niečo neskôr po večeri. Nezabúdajte, že ide o veľkú výsadu a že vám táto spoločníčka pripraví čarovný okamih, na ktorý budete dlho spomínať.
Teraz už viete všetko o gejšiach a ich tajomstvách. Tieto krásne a talentované ženy, skutočné umelkyne, naďalej očarúvajú Japoncov aj turistov. Nikdy neviete, možno budete mať šťastie a nejakú stretnete pri svojej najbližšej ceste do Japonska.
