Vzdelanie je základom sveta zajtrajška 🤔… Áno, škola má okrem odovzdávania vedomostí aj pripravovať na život a vštepovať hodnoty. V krajine vychádzajúceho slnka to platí dvojnásobne.
Hoci je škola v Japonsku známa tým, že je veľmi náročná a selektívna, učí aj užitočné hodnoty, ako je život v komunite, rešpekt k ostatným či zmysel pre zodpovednosť.
Zameriame sa na japonský školský systém, ktorý je zároveň obávaný aj inšpiratívny. 🤷♀️
🤓 Školský systém v Japonsku
Škola v Japonsku je, rovnako ako v mnohých rozvinutých krajinách, svetská a povinná od 6 do 15 rokov. Japonské vzdelávanie okrem toho zahŕňa základné, stredné a vysoké školy, pričom kombinuje verejné a súkromné inštitúcie.
👧 Materská škola
Fuji Kindergarten – Tokio. Zdroj: afilii.com
V Japonsku existujú dva typy materských škôl: jočien (幼稚園), ktoré spadajú pod Ministerstvo školstva, a hoikuen (保育園), čo sú jasle pod správou Ministerstva zdravotníctva. Materská škola prijíma deti od 3 do 6 rokov. Aktivity sú rozmanité a prispôsobené najmenším: hry, spev, tanec, vyfarbovanie, čítanie príbehov či výlety.
Už od útleho veku sa japonské deti učia životu v komunite. Preto si pri vstupe do budovy vyzúvajú topánky, aby neznečistili spoločné priestory, a zvykajú si upratovať svoje hračky. V súostroví sa malým školákom často prideľujú zodpovednosti, ako je polievanie záhradky alebo starostlivosť o triedneho škrečka.
V Tokiu otvorila svoje brány revolučná materská škola. Ide o kruhovú stavbu bez stien, úplne otvorenú do exteriéru a prírody. V Fuji Kindergarten môžu deti kedykoľvek voľne prechádzať do iných tried.
🎒 Základná škola
Od 6 rokov sa vzdelávanie stáva povinným a deti navštevujú základnú školu šógakkó (小学校) až do svojich dvanástych narodenín. V Japonsku sú základné školy mimoriadne dobre vybavené. Nie je zriedkavosťou nájsť tam bazén, laboratórium, telocvične alebo hudobné učebne pre mimoškolské aktivity. Škola sa začína ráno o 8:30 a končí sa skoro popoludní, čo umožňuje venovať sa po vyučovaní iným činnostiam. Mnohé deti sa preto venujú športu a umeniu. Jedálne tu nenájdete… obedy prebiehajú priamo v triede. Sú zdravé a vyvážené; ideálne na to, aby sa deti naučili správne stravovať už od útleho veku.
Počas týchto šiestich rokov na základnej škole sa malí Japonci učia zodpovednosti za svoje veci a dodržiavaniu pravidiel slušnosti. Upratujú si triedu a spoločné priestory. Do školy chodia sami, všetci vybavení rovnakým klobúkom a školskou taškou zvanou „randoseru“.
🧒 Stredná škola (nižší stupeň)
Zdroj: ichiban-japan.com
Stredná škola alebo čúgakkó (中学校) v japončine trvá tri roky. Od 12 do 15 rokov žiaci pracujú šesť hodín denne s desaťminútovými prestávkami medzi hodinami. Podobne ako vo francúzskom vzdelávacom systéme, žiaci majú na každý predmet iného učiteľa. Od tohto stupňa je pracovná záťaž skutočne veľmi vysoká a žiaci vstupujú do konkurenčného prostredia. Preto mnohé deti navštevujú po škole doučovanie. Študenti to majú v Japonsku ťažké. K tomu sa pridáva šikana medzi žiakmi, ktorá je v Japonsku pomerne rozšírená. Našťastie, mimoškolské kluby umožňujú uvoľniť tlak v duchu kamarátstva.
🙋♀️ Stredná škola (vyšší stupeň)
Japonskí tínedžeri nastupujú na vyššiu strednú školu (kókó 高校) vo veku 15 rokov a pokračujú v trojročnom cykle s mnohými skúškami. Dni zahŕňajú 6 až 8 hodín vyučovania prerušených obedňajšou prestávkou. Žiaci si zvyčajne nosia Bento box. Hoci je väčšina stredných škôl v krajine vychádzajúceho slnka zmiešaná, stále existujú školy len pre dievčatá alebo len pre chlapcov.
🤩 Univerzity a vysoké školy
Na prijatie na univerzitu (daigaku 大学) musia študenti získať Daigakunjúgakušiken: kľúčový diplom pre študentov, ktorý spôsobuje veľa stresu. Práve tu sa totiž rozhoduje o ich profesionálnej budúcnosti. V závislosti od výsledkov sa mladí ľudia dostanú alebo nedostanú na odbor podľa svojho výberu. V Japonsku vysokoškolské štúdium trvá 4 roky pre bakalársky titul, 6 rokov pre magisterský a 9 rokov pre doktorandský titul.
🏫 Škola v Japonsku: rozdiely oproti Francúzsku
Hoci sa škola v Japonsku v niektorých aspektoch podobá tej vo Francúzsku, existujú výrazné rozdiely, či už ide o spôsob výučby, školský rytmus alebo vštepované hodnoty.
🤯 Učenie založené na memorovaní
Francúzsky vzdelávací systém sa snaží pestovať analytické myslenie, zatiaľ čo v Japonsku žiaci absolvujú prednáškovú výučbu a učenie je založené na metóde „bifľovania“. Problémom je, že mladí Japonci nie sú vedení k rozvíjaniu kritického myslenia alebo iniciatívy. Niektorí sa preto môžu ocitnúť v ťažkostiach, akonáhle čelia situáciám, ktoré vybočujú z ich rutiny.
🕰 Školský rytmus v Japonsku
V súostroví sa školský rok nezačína v septembri, ale v apríli a končí sa v marci. Áno, začiatok školského roka je vždy 1. apríla, počas kvitnutia čerešní. V Japonsku sa školský rok skladá z troch trimestrov oddelených letnými, vianočnými a jarnými prázdninami. Od univerzity sa rok delí na dva semestre. Treba poznamenať, že Japonci nemajú toľko prázdnin ako Francúzi. Na druhej strane sa vyučovanie končí skôr, najmä na stredných a základných školách.
👩🎓 Nosenie uniformy v japonských školách
Nosenie uniformy je v školských zariadeniach bežné, najmä na japonských stredných školách. Vzhľadom na svoju kultúru je krajina zvyknutá na kolektívny život a presadzuje určitý konformizmus. Hoci žiaci uniformu vnímajú skôr pozitívne, môže byť chápaná aj ako nedostatok slobody a niekedy vyvoláva škandály. Koncept je niekedy dotiahnutý do extrému a rieši sa dĺžka sukní alebo farba vlasov. V niektorých zariadeniach dievčatá nesmú nosiť pančuchy ani vtedy, keď je veľmi chladno. Čo veru nie je veľmi pohodlné. 🤷♀️
⚽ Výučba a mimoškolské aktivity
V japonských školách dopĺňajú všeobecné vzdelávanie špecifické predmety. Okrem matematiky, prírodných vied či japončiny sa žiaci učia tradičné umenia, ako je kaligrafia a poézia. Učitelia tiež pripravujú nové generácie na kolektívny život prostredníctvom morálnej a sociálnej výchovy.
Ako sme videli vyššie, japonské deti a študenti sa po škole alebo cez víkendy vždy venujú mimoškolským aktivitám. Zapájajú sa do športových, umeleckých alebo kultúrnych klubov zvaných bukacu a zúčastňujú sa na súťažiach v celoštátnom meradle.
Zdroj: nemuyoake.wordpress.com
🙇♂️ Prísnosť, disciplína a elitárstvo
V škole je veľký tlak zo strany japonskej spoločnosti. V súostroví sa neprepadáva a nepreskakujú sa ročníky. Úroveň jazyka sa navyše líši podľa hierarchie osoby, s ktorou hovoríte. Vďaka tomu sa žiaci veľmi rýchlo učia poslúchať starších a tých, ktorí majú viac skúseností.
V Japonsku je školský posudok rozhodujúci pre prijatie na prestížne inštitúcie. Systém známkovania funguje na princípe percent. Prijatie na fakultu, strednú školu či dokonca základnú školu je podmienené prijímacími skúškami, čo vedie k určitému elitárstvu. Treba vedieť, že trh práce sa výrazne opiera o reputáciu univerzít. Preto nie je prekvapujúce, že mnohí žiaci navštevujú večerné kurzy (džuku).
A čo si o japonskom školskom systéme myslíte vy?
