Samuraj, hlboko zakorenený v histórii súostrovia, sa nebojí smrti ani utrpenia, aby slúžil svojmu pánovi. Počas storočí sa dokázal vyvinúť a stať sa ikonickým symbolom Japonska.
Samuraj (侍) bol japonský bojovník v službách veľkého pána, daimjó. Samuraj, ktorého ľahko spoznáte podľa brnenia a katany, dodržiava prísny kódex cti, Bušidó alebo „cestu bojovníka“.
Vedeli ste, že tento bojovník od útleho detstva podstupuje výcvik v umení boja, ktorý z neho robí obávaného protivníka? Samuraj však nie je len hrubý surovec; má aj vycibrenú stránku a podieľa sa na rozvoji japonského umenia. 🙃
Svet samurajov je fascinujúci, pretože ich symbolika a vplyv sú v japonskej kultúre stále prítomné. 👉 V tomto článku sa dozviete všetko o histórii, výcviku samurajov a ich úlohe v japonskej spoločnosti.
🧐 Kto je to samuraj?
Samurajskí bojovníci v brnení. Fotografie od Kusakabe Kimbei (1880).
Doslovne slovo samuraj znamená „ten, ktorý slúži“. Bol to teda japonský bojovník v službách miestneho pána, daimjó, počas feudálneho obdobia.
V období Heian to boli väčšinou roľníci a remeselníci, ktorí v prípade vojny bojovali pod velením pánov, ku ktorým patrili, výmenou za ryžu 🍚. Nie veľmi lákavá odmena! Okrem toho sa ich bohatstvo meralo množstvom ryže (koku), ktorú vlastnili.
Postupom času sa samuraj pripojil k cisárskemu dvoru, aby získal intenzívny bojový výcvik a stal sa špičkovým bojovníkom.
Vedeli ste, že existuje niekoľko označení na rozlíšenie rôznych samurajov? Rónin, ktorým sa pohŕdalo, bol bojovník bez pána, ktorý nepatril k žiadnemu klanu. Hatamoto bol naopak vazalom šóguna, vojenského generála stojaceho na čele krajiny.
⚔ História: vláda japonských samurajov
Samuraj z klanu Sacuma. Fotografia od Felice Beato (1868-1869).
Zatiaľ čo v období Heian boli samurajovia skôr drobnými roľníkmi alebo remeselníkmi, s príchodom šógunátu sa stali bojovnou elitou. V 12. storočí samurajovia získali na sile vďaka klanom Minamoto a ich oponentom Taira, ktorí postupne prevzali politickú moc, ktorú dovtedy držal cisár a dvor v Kjóte.
Víťazstvo klanu Minamoto vo vojne Genpei znamenalo začiatok šógunátu Kamakura alebo bakufu, vojenskej diktatúry, kde samurajovia ovládali krajinu. Využívali dedičný status a sociálne privilégiá vyhradené len pre aristokraciu. Po šógunátoch Muromači a Tokugawa tento režim trval takmer 700 rokov, až do reštaurácie Meidži v roku 1868.
V tomto období predstavovalo nosenie meča (katany) a brnenia formu prestíže, ktorá bola v samurajskej kultúre vysoko uznávaná. Toto rozlíšenie dalo vzniknúť novému remeslu v Krajine vychádzajúceho slnka.
Počas obdobia Sengoku okolo 16. storočia sa samurajovia riadili jediným zákonom – zákonom silnejšieho, čo prinášalo obyvateľom teror. Rýchlo sa vyšvihli na najvyššie priečky a dali postaviť množstvo hradov a dódžó.
V období Edo sa stali štátnymi úradníkmi. Ďaleko od barbarstva minulosti sa objavil nový, oveľa múdrejší samuraj.
📜 Bušidó, cesta japonského bojovníka
Ako sme už spomenuli, samuraj bol povinný dodržiavať kódex cti, Bušidó, ktorý obsahuje súbor pravidiel a hodnôt špecifických pre jeho kastu. Tento kódex správania, vychádzajúci zo zenového budhizmu, nadobudol v osude samuraja zásadný význam. Sľuboval vernosť, lojalitu, čestnosť a odvahu.
Samuraj teda obetuje svoj život za svojho pána, a to nie je len tak 😮! A nesmie sa báť preliať svoju krv… ani krv svojich protivníkov. Riadil sa Hagakure, dielom, ktoré bolo bežne určené bojovníkom, aby ich viedlo na ich duchovnej ceste.
🤺 Výchova samuraja
Mladí samurajskí bojovníci. Fotografia od Felice Beato (1800-te roky).
Predtým, než sa chlapec stal samurajom, dostal od útleho veku veľmi prísnu výchovu, ktorej cieľom bolo zoceliť ho. Odtrhnutý od rodinných kontaktov vstúpil do školy bojových umení, kde podstúpil špeciálny výcvik, ktorý ho učil potláčať emócie a bojovať. Trénoval so sečnými zbraňami, s mečom 🗡, bojové umenia, zápasenie, lukostreľbu 🎯 a jazdu na koni 🏇, pričom sa učil sebaovládaniu.
Okrem fyzického cvičenia ho učili kaligrafiu a náboženskú výchovu, aby stimulovali jeho myseľ. Samuraj sa postupne učil, že chyba je horšia ako smrť.
Život samuraja nebol vôbec zábavný; viedol život plný striedmosti a askézy, aby sa stal silným bojovníkom. Dosť traumatizujúce, nemyslíte 😳?
🧘♀ Samurajské ženy
Cisárovná Džingú od Utagawa Kuniyoshi / Tomoe Gozen na svojom tátošovi / Nakano Takeko, učiteľka bojových umení a veľká bojovníčka (1817-1868)
Hoci boli pomerne zriedkavé, samurajské ženy nazývané onna-bugeiša mohli tiež vyraziť do boja, aby chránili svoju dedinu, najmä ak nebol dostatok mužov na obranu územia. Rovnako ako muži sa učili umeniu boja 🤼♀ a jazdeckej lukostreľbe, ale nosili inú zbraň: naginatu, kratší meč. Nuž, bolo treba predsa zdôrazniť prevahu mužov 😜
Medzi ikonické postavy samurajských žien patrí legendárna cisárovná Džingú, ktorá mala okolo roku 200 dobyť Kóreu. Neskôr, počas období Heian a Kamakura, boli niektoré ženy dokonca na čele viacerých klanov, hoci pravdepodobne museli znášať sexizmus tej doby. Tomoe Gozen bola najlepším príkladom ženy-kapitánky v období klanu Minamoto.
🏹 Zbrane samuraja
Samuraj v brnení odfotografovaný Felice Beatom / Samurajské brnenie z 18. storočia
Samuraj nosil brnenie, ktoré ho chránilo od hlavy až po päty.
Kabuto je prilba vybavená priezorom a menpó, maskou s fúzmi, ktorá mala vystrašiť nepriateľa. Niektorí šľachtickí buši nosili 2 rohy ako znak odlíšenia.
Telo bolo chránené kyrysom zo zmesi ocele a kože, pokrytým železnými plátmi, najmä v rizikových oblastiach. Končatiny boli vybavené viacerými chráničmi navrhnutými tak, aby si bojovník zachoval dobrú pohyblivosť počas boja.
Medzi zbrane samuraja patrí slávna katana 🗡, meč, ktorý mohol nosiť len on a ktorý predstavoval dušu bojovníka. Vakizaši, kratšia čepeľ s mnohostranným využitím, a tantó, malá dýka, ktorá slúžila najmä na harakiri. Okrem toho samuraj bežne používal jumi, japonský luk, a jari, kopiju.
🥋 Rozpustenie samurajského rádu a dedičstvo
Postava Kacumoto, inšpirovaná príbehom Saigó Takamoriho, stvárnená Kenom Watanabem vo filme Posledný samuraj.
V období Meidži v roku 1868 cisár prevzal moc, čo viedlo ku koncu feudálneho systému a privilégií samurajov. Mnohí z nich sa pripojili k šľachtickej triede šizoku, aby si zachovali určité sociálne výhody.
Samurajovia postupne strácali svoju šľachtu so zákazom nosenia mečov v roku 1876 a zrušením ich renty 💰. Niektorí bojovníci sa zamerali na iné povolania, zatiaľ čo iní nezvládli svoju novú situáciu a vzbúrili sa. Branná povinnosť z roku 1872 zameraná na reformu armády a posledná vzbura Sacuma v roku 1877, v ktorej stáli cisárska vláda proti posledným samurajom, znamenali ich koniec.
Títo bývalí bojovníci sa stali predmetom folklóru v japonskej kultúre a zanechali po sebe dedičstvo plné odvahy, ako napríklad vo filme Posledný samuraj, úspešnom diele Edwarda Zwicka. Títo bojovníci navždy zanechali stopu v mysliach obyvateľov súostrovia. Bušidó a morálne hodnoty samurajov dodnes ovplyvňujú japonskú spoločnosť tak, ako ju poznáme. Táto filozofia je stále hlboko zakorenená v japonských bojových umeniach a v mentalite staršej generácie. Zmysel pre povinnosť a česť, ktorý je v Japonsku veľmi silný, má svoje korene práve v dedičstve týchto hrdinov z minulosti.
