Nová sezóna je tu a vy hľadáte nový šport, pri ktorom by ste si vyvetrali hlavu po náročnom dni v práci? Čo tak obrátiť pozornosť smerom k Japonsku a jeho presláveným bojovým umeniam?
Japonské bojové umenia sú už po stáročia mimoriadne uznávané nielen na samotnom súostroví, ale aj po celom svete. Tieto bojové umenia, ktoré v sebe spájajú tradíciu, boj a spiritualitu, sú predovšetkým vynikajúcim prostriedkom sebaobrany pre každého, kto sa im venuje.
Tieto športové disciplíny, ktoré sú zároveň fyzickým aj psychickým cvičením, tvoria neoddeliteľnú súčasť histórie a japonského umenia. Vydajte sa v tomto článku na cestu za spoznávaním džuda, karate, aikida, suma, kenda, kjúda či iaida a objavte „cestu“, ktorá je stvorená práve pre vás!
Džudo, cesta jemnosti
Tento japonský bojový šport, ktorý je v zahraničí veľmi známy, vám určite netreba predstavovať. Džudo zostáva štvrtým najpraktizovanejším športom vo Francúzsku s počtom nie menej ako 600 000 registrovaných členov. Okrem toho naša krajina zbiera olympijské medaily v džude.
Táto disciplína, ktorá vychádza z džiu-džicu, spočíva vo využívaní rôznych chvatov na zhodenie súpera alebo jeho znehybnenie na zemi. Bojovníci alebo džudisti nosia biely kimono, ktorý je držaný opaskom, pričom jeho farba sa mení od bielej až po čiernu, aby indikovala ich úroveň. Stupne pokroku sa vyjadrujú v DAN, ako vo väčšine bojových umení. Okrem technických výkonov je v tomto bojovom športe silne zapojená aj myseľ.
Toto bojové umenie, ktoré vynašiel Džigoró Kanó, sa objavilo v roku 1882 s cieľom modernizovať a odovzdávať tradičnú prax džiu-džicu, ktorú používali samuraji.
Džudo, čo znamená „Cesta jemnosti“, je ako trstina, ktorá sa ohne, aby nechala prejsť sneh, zatiaľ čo konáre čerešní sa pod jeho váhou lámu.
Od roku 1964 je tento šport súčasťou olympijských disciplín. Medzi veľkých francúzskych džudistov môžeme zaradiť Teddyho Rinera alebo Clarisse Agbegnenou.
Karate, bojové umenie, ktoré zaujme
Foto: Thao Le Hoang (www.hthaostudio.com)
Karate, pochádzajúce z ostrova Okinawa, je pomerne veľkolepý bojový šport. Preto nie je nezvyčajné vidieť toto bojové umenie v niektorých akčných filmoch, ako napríklad s legendárnym Jean-Claudom Van Dammom. Ďaleko od klišé šírených kinematografiou je karate predovšetkým spirituálnym umením.
Karate je veľmi stará praktika sebaobrany, ktorá využíva techniky úderov a kopov. V praxi sa údery zastavujú tesne pred zasiahnutím súpera, aby nedošlo k zraneniu. Bojuje sa holými rukami, pričom sa využíva len telo a myseľ.
Karatisti sa učia zostavy kodifikovaných techník nazývané KATA, ako aj základné postoje a pohyby. Hoci táto disciplína využíva silu a obratnosť na boj, myseľ je dominantná.
V kandži znamená „Kara“ prázdny a „Te“ označuje ruku. Karate sa teda dá preložiť ako „prázdnota“ (alebo „stav toho, čo je prázdne“) v budhistickom zmysle slova. Táto prax vznikla na Okinawe, ostrove ležiacom medzi Japonskom a Čínou.
Štýl Šótókan Rjú, ktorý v roku 1938 vytvoril Gičin Funaoši, je najpraktizovanejším štýlom karate, ktorého najlepším predstaviteľom je slávny majster Hirokazu Kanazawa. Existuje však mnoho variácií tohto bojového umenia. Okrem toho sa karate v roku 2021 opäť vrátilo do kruhu olympijských hier.
Aikido, umenie žiť
Foto: @novoselov
Aikido, moderný reprezentant hodnôt samurajov, je bojové umenie, ktoré čerpá inšpiráciu zo šintoistickej, zenovej a taoistickej filozofie.
Táto plynulá prax kombinuje niekoľko disciplín, ako je boj holými rukami, narábanie s mečom alebo palicou, ovládanie dýchania a zároveň rozvíjanie schopnosti koncentrácie. Konečným cieľom je usmerniť súpera a zároveň využiť jeho vlastný impulz proti nemu. Obrana je úmerná útoku. Tento šport, ktorý zahŕňa páky na ruky a techniky znehybnenia, umožňuje duchovný rast.
Aikido, ktoré vynašiel Morihei Uešiba okolo roku 1925, čerpá inšpiráciu zo starých bojových umení. Toto japonské umenie, založené na princípoch mieru a harmónie, je zamýšľané ako nenásilná prax, kde je akákoľvek súťaž vylúčená.
Sumo, posvätný šport v Japonsku
Foto: Bob Fisher
Umenie suma, ktoré je neoddeliteľné od japonskej kultúry, netreba predstavovať. Tento zápasnícky súboj, v ktorom stoja proti sebe dvaja urastení muži v krátkych nohaviciach, je symbolom národného športu v Japonsku.
Bojovníci, alebo sumotori, sa stretávajú v hlinenom kruhu pomocou zápasníckych techník. Nesmú vyjsť z kruhu ani sa dotknúť zeme ničím iným ako chodidlami. Všeobecne platí, že čím si väčší, tým lepšie… Výsmech kultu štíhlosti.
Sumo, spojené so šintoistickým náboženstvom, údajne pochádza zo starých rituálov, ktoré slúžili na uctievanie bohov. Rovnako ako džudžicu, aj sumo sa zrodilo zo súboja dvoch kami (alebo japonských božstiev). Dnes sú zápasníci Japoncami stále považovaní za bohov.
Kendo, umenie narábania s mečom
Foto: @basaya
Kendo, ktoré vychádza z Kendžucu, je pravdepodobne najstarším z moderných japonských bojových umení. Tento šport, ktorý preberá techniky šermu používané samurajmi, je v Japonsku veľmi populárny. Kendo, ktoré sa často praktizuje súťažne, umožňuje rozvíjať mentálnu silu a odhodlanie.
Bojovníci narábajú s bambusovým mečom (šinaj), ktorý držia oboma rukami. Sú vybavení brnením a chránení prilbou. Okrem toho používajú rôzne techniky úderov a zároveň vydávajú výkriky, aby symbolizovali svoje odhodlanie v boji.
Kjúdó, alebo cesta luku
Kjúdó, bojové umenie pochádzajúce z čias samurajov, spočíva v učení sa tradičných techník lukostreľby, ako aj duchovných hodnôt, ktoré ju obklopujú.
Luk, vyrobený z jedného kusa bambusu, je veľký a elegantný. S vybavením sa zaobchádza s úctou a oddanosťou. Táto veľmi vycibrená disciplína je súčasťou hľadania dokonalosti, či už v technike alebo v osobnom živote.
Pracuje sa na postoji, držaní luku, gestikulácii, koncentrácii a presnosti, pričom sa osvojuje zenová filozofia. Japonsko každoročne usporadúva množstvo súťaží v Kjúdó. Tento šport, ktorý spája estetiku s technikou a spiritualitou, je jedným z najautentickejších japonských bojových umení.
Disciplína, odvodená od Kjúdžucu, čiže lukostreľby praktizovanej bojovníkmi, sa rozvíjala najmä v období Edo, s rozmachom japonskej kultúry a tradičných umení.
Iaido, hľadanie jednoty a sebaovládania
Toto bojové umenie, inšpirované tréningovými technikami samurajov, ktoré si vyžaduje absolútnu kontrolu a presnosť, je dnes na vzostupe.
Iaido, nazývané počas obdobia Buši ako iai-džucu, bolo umením tasenia meča a seknutia. Neskôr disciplína nadobudla duchovnejší význam, ktorý spočíva v sebaovládaní. Iaido sa praktizuje hlavne vo forme Kata alebo kodifikovaných pohybov.
Tento šport, ktorý nie je otvorený súťaži, sa cvičí osamote. Čepele sú ostré alebo tupé podľa praxe a úrovne študenta. V Japonsku existuje mnoho škôl iaida. Okrem toho sa tento šport zručnosti rozvíja najmä v Európe.
Nájdite svoju cestu výberom japonského bojového umenia!
Ako ste pochopili, pojmy úcta a pokora zaujímajú v japonských bojových umeniach dôležité miesto. Cieľom týchto športov nie je len naučiť vás techniky boja alebo sebaobrany, ale aj naučiť vás hlboké morálne hodnoty.
Bojové umenia praktizované dnes vychádzajú z bojových praktík, ktoré pred dávnymi časmi vykonávali samuraji s cieľom disciplinovať svoju myseľ.
Medzi jemnosťou džuda, mentálnou silou karate, sebaovládaním aikida alebo zdokonaľovaním sa v kjúdó, ktoré japonské bojové umenie je stvorené pre vás?
Pre viac informácií
- Prečítajte si Bushido, morálny kódex samurajov
Ak je Japonsko krajinou, ktorá vás fascinuje svojím kultúrnym bohatstvom a tradíciami predkov, neváhajte navštíviť náš obchod. Nájdete tam tradičné aj moderné japonské oblečenie, doplnky alebo dokonca dekorácie!
