Vedeli ste, že v Japonsku má najmenej každý štvrtý človek viac ako 65 rokov?
Starnutie populácie v Japonsku je výsledkom zvyšovania priemerného veku obyvateľov súostrovia, čo je spôsobené nízkou úmrtnosťou a poklesom pôrodnosti.
Dnes ľudia nad 65 rokov tvoria takmer 30 % obyvateľstva, zatiaľ čo podiel detí do 15 rokov sa odhaduje len na 12 %. V priebehu storočia počet starších ľudí láme všetky rekordy, zatiaľ čo pôrodnosť je na historickom minime.
Aké sú príčiny a výzvy, ktorým Japonsko čelí v súvislosti s týmto znepokojivým spoločenským javom? Navyše, 20. septembra si Japonsko uctieva seniorov počas sviatku Keiro no Hi.
👴 Najstaršia populácia na svete
Graf očakávanej dĺžky života v Japonsku. Zdroj: Nippon.com
S očakávanou dĺžkou života 84 rokov drží krajina prvenstvo v kategórii najstaršej populácie na svete. Vysvetlenie sa skrýva na oboch koncoch vekovej pyramídy.
🎂 Krajina storočných ľudí
Japonsko je krajinou s najvyšším počtom storočných ľudí na svete (v roku 2020 ich bolo viac ako 80 000 pri populácii 125,5 milióna obyvateľov). Podobne ako v iných vyspelých priemyselných krajinách, aj tu je očakávaná dĺžka života vysoká. Dosahuje 81 rokov u mužov a 87 rokov u žien. Kvalita života, pokroky v medicíne a lepší prístup k zdravotnej starostlivosti však túto dlhovekosť vysvetľujú len čiastočne.
Za zmienku stojí japonská strava bohatá na ryby, ryžu a zelený čaj, s nízkym obsahom mäsa a cukrov. Nízka miera obezity a konzumácia potravín s vysokým obsahom antioxidantov, minerálov a omega-3 mastných kyselín určite zohrávajú úlohu v náraste dlhovekosti. Napokon, komunitný život a japonská filozofia majú podľa obyvateľov ostrova Okinawa, ktorý je známy množstvom storočných ľudí, mimoriadne pozitívny vplyv na zdravie.
👶 Klesajúca pôrodnosť
Na druhej strane, populácia má problém s obnovou, keďže miera plodnosti sa v súčasnosti odhaduje na 1,43, hoci by mala byť aspoň 2,1. Hoci pôrodnosť od povojnového obdobia neustále klesá, demografický úpadok sa začal okolo roku 2005, keď miera úmrtnosti prevýšila počet narodených detí.
Dôvodom je, že manželstvo sa stáva čoraz zriedkavejším a uzatvára sa v neskoršom veku. Dnešné ženy si cenia svoju slobodu a kariéru. Okrem toho sú čoraz náročnejšie na sociálny a finančný status svojich partnerov, čo spôsobuje, že počet nezadaných prudko rastie.
Integrácia žien na trh práce, hoci je pozitívna, prispela k tomuto poklesu pôrodnosti. V Japonsku je totiž veľmi ťažké zosúladiť prácu s rodinným životom, keďže japonská kultúra vyžaduje, aby práca bola veľmi časovo náročná. Navyše, nedostatok zariadení starostlivosti o deti a sociálnej podpory materstvu nepomáha.
Životné náklady a dĺžka štúdia v Japonsku môžu tiež brzdiť rodičovstvo. Páry sa často formujú neskoro a nie vždy majú finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb dieťaťa.
Napokon, zdá sa, že Japonci prejavujú určitý nezáujem o sexualitu, čo nijako nepomáha pôrodnosti, ktorá je už teraz jednou z najnižších na svete.
🔎 Výzvy a dôsledky starnúcej populácie
Zdroj: manuelnumeriquemax.belin.education
Japonský národ má čoraz viac starších ľudí a čoraz menej mladých pracujúcich. Populácia nielenže starne, ale už desať rokov neustále klesá. Zatiaľ čo v roku 2010 mala japonská populácia 128 miliónov obyvateľov, podľa štatistík by sa do roku 2100 mohla zmenšiť na polovicu.
Japonsko zrýchlene prežíva fenomén starnutia, ktorý postihuje rozvinuté krajiny, a to so sebou prináša sociálne a ekonomické dôsledky.
💰 Prekérna situácia seniorov
Starnutie v Japonsku je znepokojujúca realita, ktorá výrazne ovplyvňuje dôchodkový systém. S mimoriadne nízkymi dôchodkami žije mnoho seniorov pod hranicou chudoby. Navyše, viac ako 10 % z nich pokračuje v práci aj po dosiahnutí dôchodkového veku 65 rokov. Iní dokonca páchajú priestupky, aby sa dostali do väzenia, čím sa zbavia samoty a zároveň majú zabezpečené ubytovanie a stravu.
💸 Ekonomická výzva
Z ekonomického hľadiska ide starnutie v krajine vychádzajúceho slnka ruka v ruke s úbytkom pracovnej sily, a teda s nedostatkom zamestnancov. To je skutočná brzda rastu krajiny! Japonsko, tretia najväčšia ekonomika sveta a člen G7, riskuje stratu svojej konkurencieschopnosti a globálneho politického vplyvu. Napokon, výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť zaťažujú verejné financie.
💡 Riešenia starnutia v Japonsku
Starší pracovníci v Japonsku. Zdroj: indianexpress.com
Vláda sa snaží zaviesť riešenia na zvládnutie tejto demografickej krízy. Japonský premiér Jošihide Suga sľubuje príspevok pre mladomanželov na pomoc pri usadení sa, alebo aj preplácanie liečby neplodnosti.
Vláda podporuje pôrodnosť zavedením bezplatných zariadení starostlivosti pre deti v ranom veku, ako aj finančnou pomocou pre rodiny. Objavujú sa aj originálnejšie riešenia, ako napríklad investície do robotiky, ktorá má nahradiť personál v zdravotníctve, gastronómii a priemysle. Zdá sa tiež, že umelá inteligencia (AI) bude slúžiť nezadaným, aby im pomohla nájsť spriaznenú dušu.
Súbežne s tým štát maximálne udržiava ľudí nad 65 rokov v pracovnom procese, aby čelil úbytku pracujúcich. Štátny zamestnanec tak môže pracovať až do 80 rokov. Posunutie zákonného dôchodkového veku a nárast počtu starších pracovníkov samozrejme nestačí na kompenzáciu poklesu pracovnej sily. Imigrácia však zostáva na súostroví veľmi obmedzená, pretože krajina si chce zachovať svoju kultúrnu identitu; úrady sa radšej orientujú na politiku podpory pôrodnosti.
👨🦳 Keiro no Hi, deň úcty k starším
Kresby ku dňu úcty k starším. Zdroj: japan-forward.com
V Japonsku je kult predkov veľmi dôležitý. Preto sa ľuďom v treťom veku v japonskej kultúre prejavuje veľká úcta. Deň úcty k seniorom, známy ako Keiro no Hi, bol zavedený v roku 1963 a je štátnym sviatkom.
Kedysi sa oslavoval 15. septembra, dnes pripadá na tretí pondelok v mesiaci, tento rok je to 20. september. V tento deň sú seniori v krajine vychádzajúceho slnka v centre pozornosti. Televízne stanice vysielajú špeciálne programy, školy organizujú vystúpenia a deti dávajú starým rodičom darčeky. Seniorom sa podávajú jedlá a storočným obyvateľom dediny sa ponúka malý strieborný pohárik saké. Je to spôsob, ako vyjadriť vďačnosť staršej generácii. Treba poznamenať, že s rastúcou očakávanou dĺžkou života sa tieto oslavy môžu stať pre samosprávy finančne príliš náročnými.
Tvárou v tvár starnutiu musí Japonsko nájsť nové riešenia na zachovanie ekonomiky a kvality života. Nová výzva pre krajinu vychádzajúceho slnka.
