Sumo, ktoré je považované za národný šport, je v Japonsku skutočnou inštitúciou. Toto starobylé bojové umenie je veľmi populárne a zároveň najposvätnejšie v Krajine vychádzajúceho slnka.
Sumo je tradičný japonský zápas, v ktorom sa dvaja urastení protivníci stretávajú v boji telo na telo. Cieľom tohto športu je vytlačiť súpera z ringu alebo ho prinútiť dotknúť sa zeme.
Táto disciplína, ktorá je pre cudzincov zároveň kuriózna aj pôsobivá, dokonale ilustruje jedinečnosť japonskej kultúry.
Objavte tento japonský zápasnícky šport plný rituálov, kde sú bojovníci prirovnávaní k bohom!
🔎 História a pôvod suma v Japonsku
Sumo je hlboko zakorenené v histórii Krajiny vychádzajúceho slnka. Najstaršie japonské záznamy v diele Kodžiki (vydanom v roku 712) už túto praktiku spomínali. Práve počas zápasníckeho súboja boh Takemikazuči porazil Takeminakatu a získal japonské ostrovy.
Vľavo: dva drevoryty od Utagawu Kunisadu znázorňujúce zápasy sumo (1840 – 1850). Vpravo: zobrazenie zápasníka Masanosukeho Inagawu od Kuniyoshi Utagawu (1845).
O niečo neskôr Nihon Šoki, ďalšia historická zbierka o pôvode Japonska, opisuje víťazstvo legendárneho bojovníka Nomi no Sukuneho. Išlo o stret dvoch smrteľníkov: Nomi no Sukuneho a Taimu no Kuehayu, najsilnejšieho bojovníka cisára Suinina. Prvý menovaný porazil svojho súpera vďaka technikám japonského zápasenia a neskôr sa stal bohom suma.
Toto japonské bojové umenie teda čerpá svoje korene z japonskej mytológie a šintoizmu. Okrem toho sa bojové rituály organizovali na počesť božstiev, aby sa upokojili a zabezpečila sa dobrá úroda.
Sumo v priebehu času
V období Nara slúžilo sumo ako zábava pre cisársky dvor. Disciplína sa postupne kodifikovala. Pravidlá a rituály boli postupne zavádzané tak, aby sa priblížili zápasníckemu športu, aký poznáme dnes.
Počas obdobia Kamakura získalo sumo iný význam než len zábavu alebo náboženské rituály. Stalo sa bojovým umením, ktoré samuraji využívali na boj telo na telo.
V 17. storočí, keď Japonsko zažívalo mierovejšie obdobie, sa sumo vymanilo zo svojej vojenskej funkcie a stalo sa obľúbenou atrakciou aristokratov, než bolo o storočie neskôr oficiálne vyhlásené za národný šport Japonska.
Zápasníci sumo v 70. rokoch 19. storočia. ©The New York Public Library
Až koncom 19. storočia sa zápasy sumo začali objavovať v tlači. Víťazi konečne dostávali odmeny a umenie sa začalo profesionalizovať.
Avšak až nacionalistický vplyv éry Šówa urobil z japonského zápasenia taký populárny šport. Práve v tomto období, v roku 1925, vznikla Japonská asociácia sumo. Jej úlohou bolo zaviesť nové pravidlá a organizovať šampionáty. Zápasy sumo sa vtedy vysielali v rádiu a od roku 1953 aj v televízii.
V dnešnej dobe je japonských zápasníkov čoraz menej a nahrádzajú ich zahraniční bojovníci. Treba povedať, že tento šport si vyžaduje extrémne životné podmienky a veľa obetí.
🤼♂ Rikiši alebo zápasník sumo
Profesionálny zápasník sa nazýva rikiši (čo znamená „silný muž“) a nie sumotori (termín vyhradený pre začiatočníkov). Okrem toho, že nosí veľmi charakteristický odev, bojovník dodržiava prísny tréning a veľmi špecifickú životosprávu.
Rikiši už od dospievania vstupujú do stajne (heya), akéhosi klubu sumo, kde žijú v komunite a každý deň trénujú pod vedením ojakatu (bývalý vynikajúci zápasník, šéf stajne).
Noví sumotori si po príchode do zariadenia vyberajú bojové meno. Bývajú na internátoch, zatiaľ čo zápasníci vyšších hodností majú právo na samostatnú izbu. Nie všetci sa stanú veľkými šampiónmi a len tí najmocnejší z nich budú poberať plat. Pre nich sa začína veľmi prísny životný štýl.
Tradičný odev rikiši: opasok (mawaši) a účes (čonmage).
Odev rikiši
Ak je niečo pre našu európsku kultúru skutočne prekvapivé, je to vzhľad rikiši počas zápasov. Okrem ich nápadnej telesnej konštrukcie nemajú zápasníci na sebe nič okrem akéhosi bedrového rúška, ktoré obopína ich pás a zakrýva rozkrok 😲.
Tento opasok nazývaný mawaši je ich oficiálnym odevom. Nosí sa na všetky zápasy bez ohľadu na ročné obdobie. Tie najmohutnejšie vážia takmer 4 kg a merajú 8 metrov. Človek sa až pýta, koľkokrát by sa dal týmto kusom látky obtočiť 😉.
Rovnako ako samuraji, aj zápasníci nosia tradičný uzol, aby si udržali dlhé vlasy vzadu. Treba poznamenať, že vlasy si môžu ostrihať až po odchode do dôchodku. Zápasníci vyšších divízií sa odlišujú typickým účesom nazývaným oičo.
🥋 Tréning zápasníkov sumo
Zápasníci vstávajú skoro ráno (okolo 5:00), aby začali s cvičením. Zahrejú sa a potom intenzívne trénujú nalačno, aby mali na obed veľký hlad. Tréning sa končí zápasom. Rikiši s najvyšším hodnotením zápasia ako poslední a práve oni jedia ako prví v sprievode šéfa stajne.
🥘 Životný štýl sumotistov
Po tom, čo sa pri tréningu poriadne zapotia, si zápasníci sumo doprajú kúpeľ. Na obed musia prijať pôsobivé množstvo kalórií. Preto jedia veľmi výdatný dusený pokrm bohatý na bielkoviny (čankonabe) sprevádzaný veľkým množstvom ryže a pijú pivo.
Po obede sa nechajú učesať, dokončia domáce práce a potom prichádza čas na siestu, ktorá je nevyhnutná na ukladanie bielkovín a tukov. Večer sumotisti opäť jedia čankonabe, aby dosiahli približne 8000 kcal/deň, čo je takmer 3-krát viac ako u špičkového futbalistu 😮.
🙋♂️ Sumotori v 5 otázkach
Ďaleko od fyzického archetypu športovca, aký poznáme, sú zápasníci sumo v Japonsku mimoriadne rešpektovaní a dokonca uctievaní. Ich obrovská postava, sila, neochvejná psychika a zmysel pre príkladnú disciplínu fascinujú.
V Európe nás títo špičkoví bojovníci a ich zvláštne rituály zaujímajú. Pokúsme sa trochu demystifikovať mýtus tohto japonského poloboha.
1. Prečo sú sumotisti takí veľkí?
Otázka hmotnosti je u sumotistu posadnutosťou, pretože čím bude ťažší, tým nižšie bude mať ťažisko a tým viac sily bude mať na tlačenie alebo odhodenie svojho súpera. Zároveň mu to pomôže počas tačiai (prvý stret medzi bojovníkmi), od ktorého často závisí víťazstvo. Skrátka, hmotnosť dodá sumotistovi viac sily. Príliš ťažký zápasník však bude menej rýchly, takže všetko je otázkou rovnováhy.
2. Aká je priemerná hmotnosť sumotistu?
Priemerná hmotnosť rikiši je približne 150 kg pri výške nad 180 cm. Najťažší zápasník v histórii suma vážil 285 kilogramov.
3. Ako sumotisti priberajú?
Zápasníci sumo skonzumujú približne 8000 kalórií denne pred odpočinkom, čo umožňuje lepšie vstrebávanie a výrazný nárast hmotnosti, zatiaľ čo ich intenzívne fyzické cvičenie buduje svalovú hmotu.
4. Sú sumotisti zdraví?
Hoci majú podľa kritérií BMI výraznú nadváhu, aktívni sumotisti netrpia špeciálne chorobami spojenými s obezitou, pretože ich tuk sa nachádza hlavne pod kožou a nie v oblasti vnútorných orgánov. Dôvodom tohto javu sú intenzívne tréningy 💪.
5. Aká je dĺžka života sumotistu?
Treba vedieť, že sumotista odchádza do dôchodku okolo 30. roku života. Práve vtedy mu hrozí vysoké riziko vzniku viscerálneho tuku, najmä ak neprispôsobí svoj jedálniček a fyzickú aktivitu. Kvôli nadváhe sú sumotisti viac vystavení kardiovaskulárnym a metabolickým ochoreniam. Ich priemerná dĺžka života je preto znížená na 60 – 65 rokov. To je však veľmi individuálne.
💁♀️ Sumo v ženskom podaní
Dlho bol tento kontaktný šport výhradne vyhradený pre mužov a ženy, považované za nečisté kvôli starej šintoistickej viere, nemali dokonca ani právo zúčastňovať sa turnajov. To je niečo, čo feministky právom rozčuľuje 😔.
Najstaršie stopy ženského suma však siahajú do 18. storočia, kedy sa v nevestincoch organizovali zápasy na pobavenie mužov.
Našťastie sa od konca 20. storočia disciplína konečne otvára ženám pod názvom šin-sumo. Tie môžu trénovať medzi mužmi. Zatiaľ však nemôžu získať štatút profesionálok. Bude trvať ešte nejaký čas, kým sa zmení mentalita v tomto veľmi konzervatívnom japonskom umení.
Napokon, ženské sumo je na dobrej ceste, keďže prvý medzinárodný ženský turnaj sa konal v Osake v roku 2013… čo je veľký pokrok vo svete suma. Medzinárodná federácia chce tiež zaradiť toto bojové umenie na olympijské hry, čo by zmenilo šport na zmiešanú disciplínu.
👉 Zápas sumo: pravidlá a rituály
Sumo je bojový šport, ktorý sa riadi mnohými pravidlami a rituálmi. V prvom rade si každý rikiši osvojí šikona alebo zápasnícke meno. Na rozdiel od mnohých bojových umení neexistujú žiadne váhové kategórie. Obrovský mastodont tak môže bojovať proti niekomu, kto má menej ako 100 kg. Všetci zápasníci nosia mawaši (z hodvábu pre prvú a druhú divíziu) a ich vlasy sú upravené do tradičného uzla (čonmage).
Rikiši alebo zápasníci sumo pred zápasom. ©J. Henning Buchholz
Pred každým zápasom sú sumotisti vyvolaní jobi-dašim alebo hlásateľom, ktorý ich vyzve, aby vstúpili na dohjó (druh arény). Bojovníci sa pozdravia a potom vykonajú niekoľko minút mentálnej prípravy. V tom momente praktizujú očistné rituály vychádzajúce zo šintoistických obradov.
Začínajú tým, že urobia šiko (rituál, ktorý spočíva vo vysoko zdvihnutej nohe a jej silnom dopade na zem) predtým, než vypijú a vypľujú dúšok vody (čikara mizu). Potom hodia hrsť soli na zem, aby ju očistili. Následne obaja zápasníci postúpia do stredu dohjó tvárou k sebe, čupnú si, tlesknú rukami a vystrú ruky (čiri čózu).
Zápasník vykonávajúci šiko, aby zapôsobil na svojho súpera. ©Alessio Roversi
Po niekoľkých sériách rituálov sa zápas konečne môže začať. Začína sa na signál gjódžiho (rozhodcu), ktorý otočí svoj vejár. Vtedy sa sumotisti dotknú zeme päsťami predtým, ako sa prudko vrhnú jeden na druhého. Tačiai (stret medzi dvoma zápasníkmi) označuje začiatok útoku.
Aby ste vyhrali zápas, musíte vytlačiť súpera z kruhu alebo ho prinútiť dotknúť sa zeme inou časťou tela ako chodidlami. Rovnako, ak zápasník stratí svoje mawaši, je to prehra… o dôvod viac, prečo si ho dobre uviazať 😅. Na konci turnaja získa súťažiaci s najväčším počtom víťazstiev cenu.
📍 Techniky používané v sume
Zápasníci využívajú svoju hmotnosť na vytlačenie súpera z ringu. Používajú techniky boja telo na telo zamerané na destabilizáciu súpera. Treba poznamenať, že v súčasnosti je uznaných 82 chvatov suma. Počas zápasu je zakázané ťahať za vlasy, mieriť na genitálie, oči alebo solárny plexus, udierať zatvorenou päsťou alebo súpera škrtiť. Zápas sa končí, keď jeden z rikiši vyjde z kruhu alebo sa dotkne zeme inou časťou tela ako chodidlom.
😎 Zúčastniť sa turnaja sumo
Teraz, keď už pre vás sumo nemá žiadne tajomstvá, zostáva už len zúčastniť sa turnaja, aby ste mohli obdivovať túto jedinečnú podívanú v Krajine vychádzajúceho slnka.
Ak plánujete cestu do Japonska, vedzte, že existuje šesť oficiálnych turnajov sumo ročne, ktoré trvajú pätnásť dní. V januári, máji a septembri v Tokiu, v marci v Osake, v júli v Nagoji a v novembri vo Fukuoke.
Na účasť na turnaji sumo treba počítať s približne 15 eurami a až do 70 eur v prípade rezervácie. Niektoré miesta, ako napríklad boxy pre 4 osoby, sú oveľa drahšie. Lístok si môžete kúpiť vopred v konbini, priamo na mieste alebo si ho rezervovať cez internet. Vedzte, že miesta sa rýchlo vypredajú! Aby ste mali istotu, že sa zápasu zúčastníte, odporúčame vám kúpiť si lístky mesiac vopred na online rezervačnej stránke, ako je Tiket Oosumo.
Sumo, ktoré je emblémom Japonska a jeho tradičnej kultúry, zostáva fascinujúcim bojovým umením, ktoré vzbudzuje rešpekt. A čo vy, ako vnímate tento šport?
