Medzi najúchvatnejšie japonské umenia patrí bezpochyby tradičné japonské divadlo, ktoré právom stojí v centre pozornosti.
Japonské divadlo je formou tancovaného a spievaného predstavenia, ktoré vychádza z náboženských rituálov, miestnych tradícií a ľudovej zábavy. Toto scénické umenie, zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, pozostáva z niekoľkých žánrov: Kabuki (ľudová forma), Nó (dramatické divadlo), Kjógen (komediálna verzia) a Bunraku (bábkové divadlo).
Poďme sa bližšie pozrieť na túto výnimočnú tradičnú zábavu z Krajiny vychádzajúceho slnka.
🎭 Kabuki, populárne japonské divadlo
Kabuki, ktoré vzniklo na začiatku 17. storočia, predstavuje tradičné ľudové divadlo. Táto forma epického predstavenia je v Japonsku veľmi obľúbená už od obdobia Edo a priťahuje široké publikum.
Nišizaki Sakurako a Bando Kodži v kabuki hre „Yoshino Mountain“
Pôvod Kabuki
Znaky „ka“ 歌, „bu“ 舞 a „ki“ 伎 znamenajú v preklade „spev“, „tanec“ a „technická zručnosť“. Samotná podstata Kabuki vychádza z avantgardného ducha, ktorý bol pre túto umeleckú formu v tej dobe typický. V minulosti boli herci Kabuki považovaní za excentrikov, bláznov, ktorí sa obliekali nezvyčajne (kabuki-mono).
V roku 1603 slávna tanečnica Okuni predviedla prvé predstavenie Kabuki v Kjóte… zábava, ktorá sa rýchlo stala populárnou. Keďže však hry často hrávali prostitútky, Kabuki bolo čoskoro spájané s nemravnosťou. V reakcii na tieto excesy šógunát Tokugawa v roku 1629 zakázal účasť žien na scéne. Odvtedy je profesia herca Kabuki vyhradená výlučne mužom.
Kabuki, obľúbené divadlo bojovníkov, daimjóv a obchodníckej buržoázie v období Edo, sa vyznačuje extravagantnými kostýmami, líčením, hereckým prejavom a veľkolepou scénografiou.
Nájdete v ňom tanec, komédiu, romantiku aj tragédiu, to všetko podfarbené špecifickou zvukovou atmosférou. Šamisen, tradičný japonský trojstrunový nástroj, vyjadruje emócie hercov a umocňuje ich umelecký výkon. Scéna je navyše vybavená mnohými zariadeniami umožňujúcimi pozoruhodné vizuálne efekty (centrálna otočná plošina, mechanizmy a lávka prechádzajúca cez hľadisko).
Kabuki v modernej dobe
Dnes si táto divadelná forma zachováva svoje kódy a zároveň sa obnovuje. Medzi hercami sa dokonca môžu objaviť ikony popkultúry, aby oslovili mladšie generácie.
🙏 Nó, dramatické japonské divadlo
Nó je dramatická forma tradičného divadla, zložená z lyrických spevov, tancov a pantomímy. Divadlo, ktoré bolo od éry šógunov vyhradené japonskej elite, je jedinečným umením, ktoré je zároveň poetické aj duchovné.
Predstavenie divadelnej hry Nó „Aoi no Ue“ alebo „Dáma Aoi“.
Pôvod divadla Nó
Nógaku, ktoré vzniklo v 14. storočí v období Muromači, je najstaršou formou divadla a je základom pre Nó (lyrická dráma) a Kjógen (komédia). Táto zábava, ktorá sa objavila ešte pred Shakespearovými dielami, dedí prvky zo Sangaku, žánru ľudového cirkusu siahajúceho do 8. storočia.
Nó čerpá svoje korene z náboženských kultov a rituálnych tancov, ktoré sa kedysi praktizovali na upokojenie kamiov a požehnanie úrody roľníkov (Kagura). Neskôr Sangaku prinieslo veľkolepejší rozmer integráciou kúziel, akrobacie a komediálnych prvkov. Postupne hľadanie estetiky prevážilo nad posvätným charakterom, čo viedlo k skutočným umeleckým výkonom. Okrem toho „Nó“ znamená „moc“ a nadobúda význam „talent“ ako uznanie práce umelcov.
V období Muromači prijalo Nó nové pravidlá regulujúce kostýmy, masky, spevy a orchester. Hoci sa duch Sangaku zachoval, Nó sa odvtedy obracia na vojenskú aristokraciu.
Herci Nó
Herci praktizujú Nó z generácie na generáciu. Sú to vždy muži. Šite je hlavný herec a zostáva hlavnou niťou deja. Oblečený v elegantnom kimono predvádza pomalý tanec nazývaný Kuse. Waki je vedľajšia postava, ktorá pomáha divákovi pochopiť kontext príbehu. Na rozdiel od šiteho nikdy nenosí masku.
Herci stvárňujú rôzne postavy, ako sú muži, ženy, starci, duše alebo dokonca kamiovia, vďaka mnohým maskám Nó, nazývaným Nómen. Hlavný herec najčastejšie stelesňuje ducha. Treba poznamenať, že v tej dobe bola dĺžka života oveľa kratšia ako dnes a smrť bola v mysliach ľudí veľmi prítomná.
Masky Nómen
Japonské masky, ktoré pochádzajú z praveku (obdobie Džómon), sa používajú po stáročia a zostávajú veľmi populárne počas šintoistických slávností. Masky divadla Nó sú touto prastarou kultúrou nasiaknuté. Nómen sú vyrábané remeselným spôsobom, vyrezávané z kusa dreva a následne maľované. Predstavujú postavy rozdelené do niekoľkých kategórií: muži, ženy, starší ľudia alebo démoni. Vďaka tomu môžu herci stvárniť akéhokoľvek protagonistu.
Príklady drevených masiek nômen.
Divadlo Nó dnes
Od svojho vzniku zostalo Nó nedotknuté a reprezentuje tradičnú miestnu kultúru prostredníctvom klasickej literatúry, japonských legiend, ako aj masiek, kostýmov a kimon. Pre svoj lyrický charakter ho cudzinci označujú za japonskú operu.
🤣 Kjógen, komické japonské divadlo
Divadlo Kjógen je komediálnou vetvou Nó. Tento satirický žáner, ktorý prišiel z Číny v 8. storočí pod názvom Sarugaku (doslova „opičie divadlo“), sa v Japonsku rozvinul integráciou kultúrnych presvedčení stredoveku. Pravidelne sa v ňom hrali postavy démonov a kamiov. Jazyk používaný v dialógoch navyše pochádza z obdobia Muromači.
Až v 14. storočí sa divadlo Kjógen kodifikovalo a prijalo charakteristiky, ktoré poznáme dnes: stredoveké kostýmy, typické masky a štylizované gestá, a to pod vplyvom slávneho japonského dramatika Zeamiho.
Divadelná skupina Kjógen, Šigejama Sengoro.
Kjógen sa od ostatných divadelných foriem odlišuje svojimi krátkymi a rytmickými hrami, ktoré sa inšpirujú ľudskými chybami, aby vyvolali smiech divákov. Jeho názov, zložený zo znakov „kjo“ 狂 (bláznivý) a „gen“ 言 (slová), znamená „bláznivé reči“. Podobne ako u Shakespeara či Molièra, témy hier sa točia okolo každodenných starostí alebo miesta človeka vo vesmíre.
Frašky divadla Nó
Ľahký a komický Kjógen je dokonalým doplnkom k vážnemu a dramatickému divadlu Nó. Scény Nó sú často popretkávané Kjógenom počas prestávok, aby sa trochu uvoľnilo napätie. Scéna trvá približne 20 minút a slúži na uvoľnenie divákov.
Hry, ktoré sa vkladajú medzi dve dejstvá, sa nazývajú hon-kjógen a tie, ktoré prerušujú dve scény Nó, sa nazývajú ai-kjógen. Prinášajú spresnenia k predstaveniu a poskytujú hercom čas na prezlečenie kostýmov.
👏 Bunraku, japonské bábkové divadlo
Na polceste medzi Nó a Kabuki je Bunraku formou tradičného japonského divadla z dramatického repertoáru, ktorá spája bábky, spievané príbehy a inštrumentálny sprievod.
Predstavenie divadla Bunraku v Národnom divadle Bunraku v Ósake, Kjóto.
Pôvod Bunraku
Bunraku vzniklo v období Edo v 17. storočí spojením hudobného naratívneho štýlu „džóruri“ s bábkovým divadlom. Táto vo svete jedinečná forma predstavenia sa rozvinula v 18. storočí, keď prijala svoju charakteristickú prácu s bábkami, a v 19. storočí dostala názov Ningjó Džóruri Bunraku. Témy sú inšpirované stredovekými drámami a súčasnými predstaveniami evokujúcimi dualitu medzi láskou a spoločenskou povinnosťou.
Umenie Bunraku
Bábky Bunraku sú starostlivo vyrábané majstrami remeselníkmi. Každá má svoj vlastný výraz tváre a je oblečená v tradičnom kostýme.
Bábky sú ovládané tromi bábkarmi oblečenými v čiernom, ktorí sú viditeľní až od pása nahor. Ožívajú pod rukami umelcov, ktorí sú dokonale zohraní, aby dosiahli plynulé gestá. Prvý ovláda tvár, telo a pravú ruku bábky. Túto úlohu zvyčajne zastáva najskúsenejší umelec. Druhý hýbe ľavou rukou bábky, zatiaľ čo tretí ovláda nohy. Príbehy spieva rozprávač za sprievodu hráča na šamisene. Rozprávač navyše moduluje svoj hlas a intonáciu podľa postavy, ktorú stvárňuje.
🤩 Japonské divadlo v dnešnej dobe
Dnes zostáva japonské divadlo ikonickou postavou tradičnej japonskej kultúry. Scénický výkon hercov je zároveň poetický aj estetický a absolútne pozoruhodný. Ako ste pochopili, toto veľmi typické divadelné umenie je neprehliadnuteľným predstavením, ak navštívite Japonsko!
