Tabi (足袋, doslova „taška na nohy“) sú tradičné japonské ponožky, ktoré siahajú až do polovice lýtok. Rýchlo si získali popularitu po celom svete. Niet sa čomu čudovať, keď poznáme pohodlie, ktoré poskytujú tieto špeciálne ponožky oddeľujúce palec od ostatných prstov. Samozrejme, ako všetko japonské, aj ponožky tabi majú zaujímavú históriu.
História tabi
Tieto ponožky, ktoré oddeľujú palec od ostatných prstov, boli navrhnuté tak, aby sa prispôsobili japonským sandálom, ktoré sa v tej dobe bežne nosili, ako napríklad geta alebo zōri, ako doplnok k kimono, tradičnému japonskému oblečeniu. Tabi sa prvýkrát objavili na nohách Japoncov v 15. storočí.
Japonsko bolo krajinou bez bavlny, takže len tí najbohatší Japonci si mohli dovoliť nosiť tieto ponožky. Až po otvorení obchodu s Čínou mohlo Japonsko dovážať veľké množstvo bavlny. Toto otvorenie trhu umožnilo výrobu väčšieho množstva ponožiek a sprístupnilo tento doplnok všetkým japonským spoločenským vrstvám.
Samuraj a Čugen sa pripravujú na cestu. Autor: Okinawa Soba
Ponožky tabi sú často mylne nazývané „samurajské ponožky“ alebo „ponožky nindžov“, hoci ich nosili všetky spoločenské vrstvy, aj keď sa zvyčajne spájajú so samurajským oblečením a tradičnými kimonami. Všetci muži aj ženy mohli nosiť tabi, avšak existovali obmedzenia založené na sociálnom postavení.
Samuraji v slávnostnom odeve. Muž vľavo má obuté sandále nazývané geta, druhý má zori. Obaja majú na sebe tabi. Autor: Francúzska národná knižnica.
Proletári mohli chodiť len v ponožkách modrej farby. Samurajom bolo povolené nosiť akúkoľvek farbu okrem zlatej a fialovej. Umelci mohli nosiť (a zvyčajne aj nosili) akýkoľvek typ vzoru. A samozrejme, šľachtici a páni mohli nosiť akúkoľvek farbu a typ ponožiek. Zvyčajne nosili farby vyššej triedy, ktorými boli fialová a zlatá.
Japonské sandále geta sa neskôr stali v každodennom živote Japoncov menej populárnymi, čo viedlo k úpadku nosenia ponožiek tabi.
Tabi dnes
Tabi obstáli v skúške času a stali sa opäť módnym doplnkom. Dnes sa nosia s kimono alebo yukatou. Tradične sú bielej farby, najmä pri formálnych príležitostiach, ako je čajový obrad alebo svadby. Mimo obradov muži niekedy nosia čierne alebo modré tabi a ženy tabi s najrôznejšími vzormi a farbami.
Na rozdiel od západných ponožiek, tradičné tabi nie sú elastické, ale vyrobené výhradne z bavlny s hrubšou podrážkou (menej tuhou ako podrážka topánok). Keďže japonská tradícia vyžaduje vyzutie obuvi pri vstupe do chrámu alebo domu, táto podrážka poskytuje nohám rovnaké pohodlie ako západné papuče. Tieto tradičné ponožky majú tiež tú zvláštnosť, že sa obúvajú zozadu. Kovový systém spôn umiestnený na zadnej strane tabi, nazývaný kohaze, umožňuje udržať ponožku na nohe.
Tradičné tabi sa zvyčajne nepredávajú podľa európskych veľkostí, ale podľa dĺžky v centimetroch. Ak chcete zistiť správnu dĺžku ponožiek v centimetroch, stačí vynásobiť vašu veľkosť topánok číslom 0,67.
V dnešnej dobe nájdeme množstvo modelov, siahajúcich po členky alebo do polovice lýtok, ako napríklad tabi socks, čo sú modernejšie ponožky tabi vyrobené z elastických materiálov bez systému spôn.
Existujú aj tabi ako vonkajšia obuv, hrubšie s gumenou podrážkou, ktoré sa nazývajú jika-tabi (地下足袋, doslova „tabi na zem“). Vznikli na začiatku 20. storočia a budeme sa im venovať v ďalšom článku na našom blogu.
